Program je rozdelený do troch samostatných cyklov: pre žiakov základných škôl, pre stredoškolákov a pre mládež nad 18 rokov (kde už nie je potrebný súhlas rodičov) a každý trvá približne 8 mesiacov. Vyučovacia hodina je raz za 1-2 týždne. Dospievajúci majú dostatok času si uvedomiť, čo sa im hovorí. Ak je trieda miešaná, niektoré kapitoly sú osobitné pre chlapcov i dievčatá. Každý má možnosť súkromného rozhovoru s učiteľom o svojich vzťahoch a prebrať otázky, ktoré ho zaujímajú. Dievčatá sa učia zostavovať si záznam o menštruačnom cykle. Testy sú kódované, teda dôverné a pomáhajú sledovať vývoj dospievajúcich počas kurzu.
Od roku 1980 Hanna Klausová chodí po školách a farnostiach a vyučuje Teen STAR program. Konštatuje: „Najčastejšie sme pozývaní do katolíckych škôl, ale učíme aj na štátnych školách, vtedy mladým neprednášame náboženské náhľady, no nikdy nevyučujeme nič, čo by bolo v protiklade s náukou Cirkvi. Počet adolescentov v skupinách rovnakého veku je okolo 35. Sme radšej, keď môžeme podchytiť dospievajúcich čím prv, skôr ako by začali žiť pohlavným životom.
Ak deti prešli naším programom, pochopili nevyhnutnosť nezačínať predčasne so sexuálnym životom. V priebehu kurzu má dospievajúci čas sa vyvíjať. Už od tretieho mesiaca vyučovania pozorujeme zmeny. Deti prichádzajú radi - potvrdzujú nám to rodičia, aj ich učitelia v škole - tešia sa, že nachádzajú odpovede na otázky, že môžu lepšie poznať sami seba. Môžu sa na všetko opýtať, môžu si utriediť vedomosti. Na konci kurzov vidíme, že záujem adolescentov o ich vlastné telo a jeho hodnotu stúpa. Otázky, ktoré kladú, sú dôkazom, že dozrievajú, stávajú sa kritickejší k tomu, čo naokolo počujú o sexualite".
Dnes sa program vyučuje aj v iných krajinách: na Filipínach, v Anglicku, v Írsku, v Afrike - v Zambii, Ugande, v Južnej Amerike, v Taliansku, v Kanade, vo Francúzsku..., začal učiť v Trinidade, v Rakúsku, ale aj Poľsku, Chorvátsku, v Čechách, záujem je aj v Maďarsku a na Ukrajine. Bol predstavený aj poslancom Európskeho parlamentu v rámci boja proti AIDS, keďže je postavený na 1. téze SZO, ktorá hovorí: „Najúčinnejšia cesta prevencie sexuálneho prenosu HIV je zdržovať sa sexuálneho styku alebo v prípade dvoch neinfikovaných partnerov ostať si navzájom verní." Z toho vyplýva požiadavka oddialiť sexuálny styk do nadviazania trvalého monogamného vzťahu, z kresťanského hľadiska až do manželstva.